Vedenie našej krajiny otvorilo kostoly, za prísnych hygienických opatrení. Ako veriaci môžem potvrdiť, že opatrenia si radšej sprísnime, aby sme sa vyhli konfrontáciám. Stalo sa presne to, čo sa dalo očakávať. Vyrojili sa rôzni ľudia, nie len na sociálnych sieťach, ale aj na portáloch celoštátnych médií, ktorí samozrejme riešia, že práve kostoly otvorené sú, kým kiná, divadlá, ale aj školy ešte majú svoje brány zavreté. Nuž, skúsme si dať dole klapky z očí a pozrime sa na problém racionálne.
Kinosály a divadelné sály su veľké miestnosti, ktoré sú bez možnosti vetrania. Veď… predstavme si v dnešných časoch kinosálu s oknom. Dýchateľný vzduch je riešený cez klimatizačné jednotky. Práve tieto sa považujú za rýchlych distribútorov vírusov. Čiže okrem zníženej kapacity sál, predstavenia by sa museli konať s vypnutými klimatizačnými jednotkami. Ja som filmový nadšenec a trpím zavretým kinom, avšak neviem si predstaviť, že by som mal niekde v multiplexe sedieť v rúšku a bez klimatizácie pri nejakom dvojhodinovom filme. Fakt nie. Preto je zrejme na mieste, ak sú tieto zavreté. Navyše, aj produkcia filmov je značne obmedzená pre hygienické dôvody. Ako sú na tom kostoly? Su to miestnosti s vysokými stropmi a oknami. Takže vetranie je zabezpečené. Sú to zväčša kamenné budovy, takže aj v najväčších horúčavách je tam relatívne príjemne. Navyše počet osôb je značne obmedzený, takže je tam stále svieži vzduch a malá možnosť prenosu (akejkoľvek) nákazy.
Dnes prevláda trend, aby sa namä mladšie deti vrátili do vzdelavacich zariadeni. Snaha o navrat deti do materskych škôl a prvého – druhého ročníka ZŠ má skôr ekonomický charakter ako vzdelávací. Prečo si to myslím? Keby išlo o vzdelávanie detí, tak nevidím dôvod začat deťmi od 5. Ročníka vyššie. Tieto deti vedia dodržať hygienické pravidlá, môžu vyučovací proces absolvovať v kľude, sú starší, organizmus lepšie zvládne kontakt so zvýšenou mierou dezinfekcie. Dokážu mať sociálnu interakciu aj bez kontaktu s kamarátom, či s učiteľom. Učebná látka je zložitejšia, vedomosti rodiča začínajú byť nedostatočné. Výukový deficit môže byť citeľnejší. Presne naopak ako u menších detí, najmä škôlkarov. Z hľadiska škôlkarov treba obmedziť kontakt s dezinfekčnými prostriedkami ako aj nosenie rúšok.Tam je naopak tlak ekonomický. Matky potrebujú plný príjem, štát sa potrebuje zbaviť OČR-iek, ktoré aj tak u mnohých meškajú, sociálna poisťovňa ich nedokáže tak rýchlo spracovať. Malé deti ale nemôžu ostat samé. Preto treba uvoľniť tento tlak a deťom umožniť ísť do škôlky. Otázne je, či sú zamestnávatelia pripravení uvítať do pracovného procesu tieto matky, alebo im bude štát poskytovať inú formu náhrady mzdy, čo bude zas administratívne náročné. Ak ide niekomu o vzdelávací proces, prečo sa teda nepýta, z akého dôvodu sa nemôžu vrátiť do škôl práve vyššie ročníky, ktorým vzdelávací proces objektívne chýba viac? A porovnanie s kostolmi? Tam chodia, teraz maximálne na 45 minút, dospelí ľudia, alebo rodiny s deťmi. Z hľadiska disciplíny pri dodržiavaní hygienických pravidiel je len nízka pravdepodobnosť, že ľudia akékoľvek nariadenie porušia.
Rovnaký problém je aj s otvorením vnútorných športovísk. Pohyb, vírenie vzduchu, hygiena. Opäť, jednoduchšie sa pravidlá dodržiavajú v kostole, kde ľudia sedia väčšinu času na svojom mieste a neprichádzajú do kontaktu povedzme s činkami, ktoré pred tým mal v ruke niekto iný.
Cirkvi a veriaci su ľahký a vďačný cieľ. Ale skôr ako teda budeme do niečoho vŕtať, skúsme sa zamyslieť: neotvára vláda a krízový štáb najmä to, čo je jednoduchšie otvoriť, a kde sa lepšie dodržiavajú hygienické pravidlá?