Drahý Pane,
Pred viac ako 2000 rokmi sa jeden mladý pár na rozkaz cisára vydal na strastiplnú cestu z Nazaretu do Betlehema. Mali len trochu jedla a jedného oslíka. Žena bola v požehnanom stave. Keď prišli na miesto, nadišiel čas pôrodu. Nik im však neotvoril svoje dvere, preto sa museli uchýliť do maštale. Mária a Jozef. Nezavreli dvere a tak sa ti mohli prísť pokloniť. Chudobní pastieri i bohatí mudrci z východu.
Dnes, Pane, máš svoj dom. Máš tam prichystané jasličky, aby si opäť po roku prišiel na náš svet. Cisár však takmer úplne zavrel tvoje dvere. Prísť môže prísť len hŕstka vyvolených. Nuž, dajme cisárovi, čo je cisárove a Bohu, čo je božie. Nechcem byť vlažný. Petrovi rozobrali strechu, aby sa k Tebe dostali. Nie, nebudem rozoberať tvoj dom.Prídem k Tvojim dverám. Ak stráž zavrie predo mnou dvere, pokľaknem pred nimi. S Tebou v srdci, s modlitbou na perách, možno so sviečkou v srdci. Každú nedeľu, na polnočnú i v každý sviatočný deň.