O Martine, Slovensku a o svete

Ťažko sa mi píše o ekonomike, ak ruský agresor napadol susedný štát. Ťažko sa mi obhajuje dodávanie surovín zo štátu, ktorý sa s najväčšou pravdepodobnosťou dopúšťa vojnových zločinov (tú pravdepodobnosť vypustím akonáhle prebehne riadny súd a všetky podozrenia na zločiny vyšetrí… ale výsledok sa dá predpokladať).

Pre Európu je z dlhodobého hľadiska obrovské riziko odstrihnúť sa od ruských nosičov energií, ropy a plynu.

Prvý dôvod je prozaický: už vybudovaná rúra ponúka vždy lacnejší a ekologickejší spôsob prepravy energetíckéo média, ako dovoz tankermi. Veľké rozdiely sú v rope, v plyne sú ale ešte väčšie, keďže plyn treba najprv skvapalniť, prepraviť tankermi a potom ho opäť regasifikovať. Nik so štipkou zdravého rozumu nemôže tvrdiť opak.

Druhý dôvod sa týka primárne ropy a rozdielu jej zloženia naprieč druhmi. V zásade môžeme hovoriť o troch hlavných druhoch zmesí: ľahké (Brent-Severné more+WTI-USA), ťažké (URALS-Rusko, KEBCO-Azerbajdžan) a zmesi ťažené v krajinách Blízkeho východu, ktoré sú niekde medzi. Veľmi zjednodušene z pohľadu spotrebiteľa je v nich rozdiel v tom, aký pomer benzín/nafta+kerosín/zvyšné produkty z nich dokážeme vyťažiť. Kým ľahké zmesy dokážu dať približne tretinu benzínu a tretinu nafty (niektoré zdroje uvádzajú 36% nafty), z ťažkých zmesí je ten pomer výrazne v prospech nafty, a to až do 52%. Teraz sa ale treba pozrieť na to, čo trh potrebuje a ako sa spotreba bude vyvíjať. V osobnej doprave sa dnes spotrebuje cca 33% benzínu a 57% nafty. Zvyšok trhu tvoria plyn, hybridy a elektromobily. Avšak celkovo na cestnej doprave má nafta takmer 70 percent. A to nerátam poľnohospodárske, lesné stroje, kerosín a dieslové vlaky. Vývoj je taký, že osobná doprava má trend prechodu na hybridy a elektromobily, tj. bavíme sa o elektromobilite v osobnej doprave. Tá postihne zážihové i vznetové motory a spotreba nafty i benzínu bude klesať. Nákladná doprava, poľno- a lesohospodárske stroje ale budú ešte dlho odolávať tomuto trendu a to najmä z dôvodu nízkej energetickej hustoty batérií oproti nafte a teda vyššej hmotnosti batérií. Čo má najmä u hospodárskych strojov negatívny vplyv. Ťažký kombajn na baterky prejde po poli a môžeme tam rovno naliať asfalt. Tam dlho nič neporastie. A lietadlá na baterky nepoletia. Z tohto hľadiska do budúcnosti budú výhodnejšie tie ropné zmesi, z ktorých sa dá rafinovaním získať väčší podiel nafty. Tu vyhrávajú URALS/KEBCO. V budúcnosti bude spotreba benzínu klesať a pri rafinovaní ľahkých zmesí sa môže stať, že zásoby benzínu budú vyššie ako bude záujem trhu.

Európska únia prijala politku, ktorej cieľom je odstrihnúť sa od ruských enrgonosičov. Žiaľ, mylne to nazývajú diverzifikácia. Diverzifikácia je využitie čo najviac zdrojov, nie prechod na iné zdroje. Kým v dodávkach plynu je EU rázna, u ropy je zdržanlivejšia. Výsledkom je napríklad paradox, že Nemecko prepravuje oficálne azerbajdžanskú rupu KEBCO cez Rusko, Bielorusko a Poľsko. Ale úprimne: chemické zloženie URALS a KEBCO sú takmer rovnaké, čo umožňuje využiť tú istú rúru. Po pár sto kilometroch prepravy budú tieto dve zmesi na nerozoznanie. Navyše… V období rokov 2014-2020 Nemecko spolupracovalo s Ruskom na plynovodoch NordStream1 a NordStream2 (NS) napriek tomu, že Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo Krym a Ukrajina (a Slovensko) kvôli NS prichádzala o transportné poplatky za využitie plynovodu. Kde je záruka, že deň po nastolení prímeria, či ukončenia bojov Nemeck nezačne obnovovať NS, poťažne nepoloží aj tretiu rúru na ropu? Pozrime sa na skorú jar 2020, kde sa nemcká vláda nerozpakovala zablokovoať slovenský kontajner s ochrannými pomôckami (rúškami) a zvažovala ich zabavenie v prospech Nemecka. Ako ilustrácia môže slúžiť aj udalosť týchto dní, keď tanker prevážajúci LNG z Perzkého zálivu náhle zmenil kurz a dodávku smeruje na ázijský trh… https://www.postoj.sk/190880/ak-sa-konflikt-predlzi-caka-nas-inflacny-skok-a-nizsi-rast-ekonomiky