Via Peregrini Fatricensis: Po stopách svätého Martina cez Malú Fatru

Niektoré cesty vedú k cieľu. Iné nás počas putovania menia.

Via Peregrini Fatricensis je regionálna turisticko-pútnická trasa, ktorá spája dva kostoly zasvätené svätému Martinovi – Kostol sv. Martina v Tepličke nad Váhom a Kostol sv. Martina v Martine. Vedie krajinou Malej Fatry a Turca, no jej príbeh sa začína oveľa ďalej – v srdci Európy a v živote človeka, ktorého odkaz je aj po viac ako 1 600 rokoch prekvapivo aktuálny.

Je to príbeh svätého Martina z Tours – rímskeho vojaka, ktorý sa naučil byť milosrdným, a biskupa, ktorý zostal človekom blízkym obyčajným ľuďom.

Cesta, ktorá spája Európu

Via Peregrini Fatricensis nadväzuje na európsku tradíciu Via Sancti Martini – Cesty svätého Martina.

Via Sancti Martini bola v roku 2005 certifikovaná ako Kultúrna trasa Rady Európy. Prepája miesta spojené so životom, pôsobením a kultom svätého Martina a dnes vytvára sieť trás naprieč Európou. Celá sieť má viac ako 5 000 kilometrov a vedie cez viacero európskych krajín. Jedna z jej hlavných línií spája Szombathely v Maďarsku, rodisko svätého Martina, s Tours vo Francúzsku, miestom jeho biskupskej služby a hrobu.

Svätý Martin sa tak stal symbolom Európy, ktorá spája ľudí prostredníctvom putovania, kultúry, histórie a predovšetkým myšlienky delenia sa.

Na Slovensku sa myšlienka budovania časti Cesty sv. Martina začala rozvíjať už v roku 2008. V roku 2016 vznikla Rada Európskej kultúrnej cesty sv. Martina na Slovensku, ktorá sa venuje rozvoju tejto tradície na našom území.

A práve do tejto európskej mozaiky pribúda Via Peregrini Fatricensis.

Kto bol svätý Martin?

Martin sa narodil v 4. storočí v Savarii, na území dnešného maďarského Szombathely. Ako syn rímskeho vojenského tribúna sa stal vojakom.

Mohli by sme si preto predstaviť jeho život ako príbeh bojovníka. Martin však postupne pochopil, že existuje aj iný druh sily – sila milosrdenstva.

Najznámejší príbeh sa odohral pri bráne mesta Amiens. Martin stretol premrznutého žobráka, ktorý nemal čo na seba. Ako vojak mal pri sebe svoj plášť. Vzal meč, rozdelil plášť na dve časti a jednu podal človeku, ktorý potreboval pomoc.

Nebolo to gesto pre obdiv. Bola to obyčajná pomoc človeku v núdzi.

Práve tento obraz sa stal jedným z najznámejších symbolov svätého Martina a zároveň symbolom celej Via Sancti Martini. Rada Európy ho interpretuje ako symbol zdieľania – zdrojov, poznania a hodnôt.

Martin neskôr opustil vojenskú službu, venoval sa duchovnému životu a stal sa biskupom v Tours. Ani ako biskup však nezabudol na jednoduchý spôsob života a službu ľuďom.

A práve preto je svätý Martin zaujímavý aj dnes.

Nie ako vzdialená historická postava, ale ako človek, ktorý ukazuje, že sila nemusí znamenať víťazstvo nad druhými. Niekedy môže znamenať schopnosť podeliť sa.

33,4 kilometra medzi dvoma svätomartinskými kostolmi

Via Peregrini Fatricensis začína pri Kostole sv. Martina v Tepličke nad Váhom a končí pri Kostole sv. Martina v Martine.

Medzi nimi čaká pútnika 33,4 kilometra.

Nie je to však obyčajná prechádzka.

Celkové prevýšenie dosahuje približne 1 219 metrov a klesanie 1 072 metrov. Predpokladaný čas prechodu celej trasy je približne 7 hodín 50 minút až 9 hodín 40 minút.

Trasa je rozdelená na šesť úsekov a postupne mení svoj charakter – od pokojnej krajiny pri Tepličke nad Váhom cez horské prostredie Malej Fatry až po Turiec a mesto Martin.

Pútnik postupne prejde úsekmi:

Teplička nad Váhom – Chata Fatranka
9,4 km | ↑ 170 m | ↓ 40 m

Chata Fatranka – Chata pod Suchým
5,8 km | ↑ 660 m | ↓ 70 m

Chata pod Suchým – Chata na Kľačianskej Magure
5,2 km | ↑ 349 m | ↓ 270 m

Chata na Kľačianskej Magure – Repištská dolina
1,8 km | ↑ 0 m | ↓ 327 m

Repištská dolina – Košútske jazierko
7,6 km | ↑ 23 m | ↓ 360 m

Košútske jazierko – Kostol sv. Martina v Martine
3,6 km | ↑ 17 m | ↓ 5 m.

Suchý a Magura – dve horské brány

Jedným z výrazných charakterov trasy je jej prechod cez Malú Fatru.

Pre pútnika predstavujú výrazné orientačné a zážitkové body najmä Suchý a Kľačianska Magura.

Práve tu sa cesta mení z príjemného putovania na skutočnú horskú túru. Stúpanie od Chaty Fatranka smerom k Chate pod Suchým patrí k najvýraznejším stúpaniam celej trasy.

Pri Suchom si možno zvoliť aj náročnejší variant cez samotný vrch. Základná trasa vedie traverzom a následne pokračuje smerom ku Kľačianskej Magure.

A možno práve tu si pútnik uvedomí, že púť nie je iba o tom, koľko kilometrov ešte zostáva.

Je aj o tom, či dokážeme pokračovať, keď cesta začne byť náročná.

Cesta ako životopis svätého Martina

Via Peregrini Fatricensis však chce ponúknuť viac ako krásnu turistickú trasu.

Jej osobitným prvkom je myšlienka vytvoriť životopis svätého Martina priamo v krajine, ktorou pútnik kráča.

Príbeh sa začína v Tepličke nad Váhom.

V miestnom Kostole sv. Martina pripomína jednu z najznámejších scén Martinovho života vitráž – moment, keď sa ešte ako rímsky vojak delí o svoj plášť s chudobným človekom.

Odtiaľ už pútnik pokračuje vlastným putovaním.

Na trase ho majú sprevádzať kaplnky venované jednotlivým udalostiam zo života svätého Martina. Päť zastavení vytvára symbolickú cestu jeho životom – od mladého vojaka, cez obrátenie a rozhodnutie slúžiť Bohu a ľuďom až po jeho pôsobenie ako biskupa.

Každé zastavenie tak môže byť nielen miestom oddychu, ale aj miestom zastavenia v prenesenom význame.

Zastaviť sa.

Pozrieť sa na svoj vlastný život.

A položiť si otázku:

Čo môžem dnes rozdeliť s niekým, kto to potrebuje?

Samotné slovo „kaplnka“ má pritom so svätým Martinom zaujímavú symbolickú súvislosť. Podľa tradície súvisí s latinským slovom cappa, teda plášťom svätého Martina, ktorého časť sa stala významnou relikviou.

Od vojaka k biskupovi

Na konci putovania čaká pútnika Martin.

Nie iba mesto Martin, ale aj ďalší symbolický bod príbehu – Kostol sv. Martina v Martine.

Tu sa príbeh vojaka, ktorý sa podelil o plášť, uzatvára pri postave svätého Martina – biskupa.

Je to dôležitá premena.

Na začiatku stojí Martin ako rímsky vojak. Na konci ho vidíme ako biskupa, ktorý svoj život zasvätil službe.

Medzi týmito dvoma obrazmi je celý život.

A medzi Tepličkou a Martinom je 33,4 kilometra.

Možno práve preto má táto trasa svoj vlastný význam: človek nevykračuje na cestu preto, aby iba niekam prišiel. Kráča, aby niečo pochopil.

Cesta pre telo aj ducha

Via Peregrini Fatricensis je zároveň turistickou aj pútnickou cestou.

Pre turistu ponúka prírodu Malej Fatry, výhľady, horské chodníky a 33 kilometrov pohybu.

Pre pútnika ponúka priestor na ticho, modlitbu, zamyslenie a osobné stretnutie s príbehom svätého Martina.

A tieto dve roviny sa nemusia vylučovať.

Niekto môže kráčať z viery.

Iný za pokojom.

Ďalší za prírodou.

A niekto možno jednoducho potrebuje na jeden deň odísť od každodenného zhonu.

Cesta je otvorená všetkým.

Slávnostné otvorenie už 26. septembra

Via Peregrini Fatricensis bude slávnostne otvorená v sobotu 26. septembra 2026.

Putovanie sa začne pri Kostole sv. Martina v Tepličke nad Váhom, kde sa uskutoční svätá omša. Odtiaľ sa pútnici vydajú cez Malú Fatru smerom k Martinovi, kde ich cieľom bude Kostol sv. Martina.

Organizátormi otvorenia sú OOCR Turiec, OOCR Malá Fatra a Rada pre Európsku kultúrnu cestu sv. Martina na Slovensku.

Na konci putovania čaká účastníkov aj pútnický certifikát.

Vykročte po stopách svätého Martina

Možno bude 33,4 kilometra pre niekoho výzvou.

Možno bude najťažším miestom stúpanie na Suchý.

Možno bude najkrajším okamihom výhľad z Malej Fatry.

A možno sa tým najdôležitejším miestom stane niektoré z tichých zastavení na trase.

Pretože Via Peregrini Fatricensis nie je iba cesta z jedného mesta do druhého.

Je to cesta od príbehu k príbehu, od zastavenia k zastaveniu a od človeka k človeku.

Tak ako svätý Martin kedysi rozdelil svoj plášť, aj táto cesta chce pripomínať jednoduchú myšlienku:

To, čo máme, nemusíme držať iba pre seba.

A možno práve preto má zmysel vykročiť.

Teplička nad Váhom → Malá Fatra → Martin

33,4 km | ↑ 1 219 m | ↓ 1 072 m

Via Peregrini Fatricensis – cesta svätého Martina cez Malú Fatru.

viac info: www.viaperegrinifatricensis.sk, https://fb.me/e/6ntlrnkzh, https://out.ac/Ih4PXK

Plagát k otvoreniu Via Peregrini Fatricensis

Kaplnka pri Chate Fatranka