O Martine, Slovensku a o svete

Úvod

Ako jeden z miliónov zamestnancov na Slovensku som zásadne proti rušeniu dní pracovného pokoja bez adekvátnej náhrady. Sviatok je pre človeka vzácna príležitosť na oddych, čas s rodinou, venovanie sa kultúre, duchovným hodnotám alebo jednoducho na regeneráciu z každodenného stresu. Z vyjadrení niektorých politikov je však zrejmé, že zrušenie minimálne jedného sviatku je takmer isté. Takéto rozhodnutie si vyžaduje vecnú a odbornú diskusiu, nie populistické heslá.

Slovensko v porovnaní s Európou

Na Slovensku máme aktuálne 15 dní pracovného pokoja (štátne sviatky a ostatné sviatky). Pozrime sa, ako sme na tom v porovnaní s okolitými a vybranými európskymi krajinami:

• Slovensko: 15 dní
• Rakúsko: 13 oficiálnych sviatkov + tzv. „osobný sviatok“, ktorý si každý zamestnanec môže zvoliť sám (de facto 14 dní).
• Česko: 13 dní
• Poľsko: 13 dní
• Nemecko: 9 až 13 dní (v závislosti od spolkovej krajiny).
• Francúzsko: 11 dní
• Taliansko: 11 dní
• Maďarsko: 11 dní

Ak Slovensko zruší jeden sviatok, klesne s 14 dňami na úroveň Rakúska. Po zrušení dvoch sviatkov by sme sa s 13 dňami zaradili ku krajinám s nižším počtom voľných dní v regióne V4 a medzi porovnávanými štátmi.

Ekonomické argumenty: Prínosy aj straty

Argumenty pre rušenie sviatkov sa opierajú najmä o ekonomiku.

• Prínos pre štátny rozpočet: Zrušenie jedného sviatku môže podľa odhadov priniesť rast HDP o 0,1 – 0,2 % ročne, čo predstavuje dodatočný výkon ekonomiky v hodnote približne 130 – 260 mil. €. Pre štát by to znamenalo dodatočný príjem z dane z príjmov právnických osôb (21 %) vo výške 27 – 55 mil. €. Pri zrušení dvoch sviatkov by išlo o dvojnásobok.

• Dopad na zamestnancov a samosprávy: Na druhej strane, zamestnanci v nepretržitých prevádzkach by prišli o mzdové príplatky za prácu vo sviatok. Tento výpadok na mzdách sa odhaduje na 36 mil. € ročne na jeden zrušený sviatok. S tým súvisí aj výpadok dane z príjmov fyzických osôb pre samosprávy vo výške cca 6,8 mil. €. Pri zrušení dvoch sviatkov by tak obce a VÚC prišli o viac ako 13 miliónov eur ročne.

Riešenie po vzore Rakúska: Osobný sviatok

Ak by vláda pristúpila k nepopulárnemu kroku zrušenia dvoch sviatkov, navrhujem ako férovú kompenzáciu zaviesť tzv. osobný sviatok po vzore Rakúska. Zamestnanec by mal nárok na jeden deň plateného pracovného voľna, ktorý by si mohol vybrať z vopred definovaného zoznamu, napríklad:

• zo štátnych sviatkov, ktoré by prestali byť dňami pracovného pokoja (napr. Deň Ústavy SR);
• z cirkevných sviatkov, ktoré by boli zrušené (napr. Zjavenie Pána – Traja králi);
• z alternatívnych sviatkov pre príslušníkov iných registrovaných cirkví a náboženských spoločností, čo by reflektovalo náboženskú pluralitu.

Zamestnanec by si svoj osobný sviatok zvolil na určité obdobie (napríklad na tri roky), čím by sa zabezpečila administratívna jednoduchosť. Tento model by výrazne zmiernil sociálny dopad a zároveň by znížil výpadok na daniach pre samosprávy na polovicu.

Ktoré sviatky (ne)rušiť? Kultúrny a medzinárodný kontext

Pri výbere sviatkov na zrušenie je nevyhnutné zohľadniť aj ich medzinárodný a kultúrny presah.

• 1. máj (Sviatok práce) je dňom pracovného pokoja takmer v celej Európe. Ak by sa na Slovensku v tento deň pracovalo, narazilo by to na praktické prekážky v podobe obmedzeného medzinárodného obchodu, logistiky a komunikácie so zahraničnými partnermi.
• 6. január (Zjavenie Pána) je kľúčový sviatok nielen pre katolíkov, ale pre pravoslávnych veriacich je to deň slávenia Vianoc. Jeho zrušenie by bolo necitlivým zásahom do duchovného života významnej časti obyvateľov.

Širší kontext: Zaostávame aj v počte dní dovolenky

Debata o voľných dňoch by sa nemala zužovať len na sviatky. V počte dní dovolenky Slovensko takisto nepatrí k lídrom:

• Slovensko: 20 dní (základná výmera), 25 dní (po 33. roku života).
• Rakúsko: Štandardne 25 dní, po 25 rokoch praxe až 30 dní.
• Nemecko: Bežne 25 – 30 dní (vďaka silným kolektívnym zmluvám).
• Francúzsko: 25 dní + dodatočné dni voľna (RTT).
• Poľsko: 20 alebo 26 dní (podľa dĺžky praxe).

Akákoľvek redukcia voľna by tak pre slovenských zamestnancov znamenala ďalšie zhoršenie v porovnaní s vyspelými krajinami.

Záver

Chápem potrebu konsolidovať verejné financie a podporiť hospodársky rast. Toto úsilie sa však nesmie diať jednostranne na úkor zamestnancov. Ak má štát brať, mal by ponúknuť aj kompromis. Zavedenie osobného sviatku by bolo prejavom úcty k zamestnancom a k rôznorodosti hodnôt a tradícií občanov Slovenska. Je to moderné, spravodlivé a sociálne citlivé riešenie, ktoré by malo byť súčasťou akejkoľvek debaty o rušení sviatkov